reklama

Votrelec v rodine

Milujem ťa, Aďo,“ zašepkalo dievča. Chlapec sa usmial, pobozkal škorpióna, ktorého mala vytetovaného na ramene a pomaly vyliezol z postele. „Prečo to nemôže byť ako v amerických filmoch?“ spýtalo sa dievča a zaborilo si tvár do vankúša posiateho žltými smajlíkmi. „A to je ako?“ vyzvedal Aďo zapínajúc si nohavice. „Že sa po sexe ku mne pritúliš a neskôr mi donesieš raňajky do postele.“ „Pretože tu sme na Slovensku, púpavka, a zrejme nepozeráme rovnaké filmy.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)


„Karo, som doma!“ ozvalo sa odo dverí. „Tak tu bý....“ začal Aďo, keď sa mu niečo pištiac hodilo okolo krku a takmer mu vyrazilo dych. „Sestrička, už nemáš päť rokov,“ povedal Aďo vyčítavo.

„A preto sa nemôžem tešiť z príchodu svojho brata?“ spýtalo sa dievča a obtočilo si nohy okolo jeho pása ako malá opička.

„Môžeš,“ Aďo ju jemne položil na gauč. „Ale si ťažká,“ skolonil sa a pobozkal ju na líce. „Chcem ti niekoho predstaviť.“ Pred Karolínou stálo najkrajšie dievča, aké v živote videla. Veľké oči a ryšavé kučery. To Karolína vždy chcela, no „vďaka“ svojej tmavej pleti nikdy nemohla mať. „Toto je Sandra,“ Anna zo Zeleného domu sa usmiala a chytila Aďa za ruku. „Moja priateľka.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Tvoja priateľka?“ spýtala sa Karolína zarazene. „A čo tu robí?“ Aďo prevrátil oči.

„Čo asi. Naši nie sú týždeň doma. Tak som si povedal, že si spríjemním prázdniny.“

„Ale to mal byť náš týždeň,“ Karolína prepaľovala brata urazenými pohľadmi.

„Takých ešte bude,“ mávol Aďo rukou. „Tak poď, láska, ukážem ti moju izbu, teda už vlastne našu.“ Sandra prikývla a nasledovala Aďa ku schodom.

„Karolína!“ ozvalo sa po chvíli zhora. „Prinesieš sem, prosím, Sandrine veci?“ Karolína pozrela na obrovský kufor stojaci pri dverách. To sa sem chce presťahovať, alebo čo? Začínala tú malú ryšavú Annu nenávidieť.

Keď sa jej konečne podarilo vyteperiť kufor hore, našla Aďa vášnivo bozkávať Sandru. Zamračila sa a mala pocit, že tie sprosté smajlíkové obliečky sa jej vysmievajú. Zrazu jej niečo napadlo. Rázne stlačila gombík na kufri a škodoradostne sledovala ako sa jeho obsah rozsypal na zem. Ležal tam pravdepodobne celý obsah Sandrinej skrine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Karolína!“ zvolal Aďo nahnevane. „Teraz bude mať špinavé všetky šaty.“

„Nekrič na ňu,“ Sandra ho chlácholivo pohladila po ruke. „Aj tak to treba oprať. Doma som nestíhala.“ Aďo sa usmial

„Áno. A urobí to Karolína. Aspoň sa nebude sťažovať, že sa nudí.“ Otočil sa k sestre. „A môžeš začať hneď teraz.“ Karolína zdvihla obočie a bez slova vyšla z izby. V obývačke si pustila Borgiovcov a neúspešne sa snažila potlačiť slzy. O päť minúť zišiel dolu Aďo a sadol si k nej.

„Karo,“ zašepkal a objal ju okolo pliec. „Pozri, ja viem, že ti Sandra nie je práve pochuti. Ale máme veľmi málo príležitostí byť spolu, tak nám to nekaz.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„A čo to má spoločné s tým, že jej mám prať?“ spýtala sa Karolína a pritisla sa k nemu.

„No vieš, ja neviem používať práčku a Sandra tiež nie. Je to umelkyňa,“ vysvetlil Aďo.

„Aj ja som umelkyňa a viem si oprať,“ oponovala Karolína. Aďo sa zasmial.

„Ale no tak, zlato, ona je maliarka. To, že ty občas niečo načarbeš, nie je umenie.“ Karolína urazene vstala.

„Tak si teda užívaj s tou svojou umelkyňou, ale per jej sám. Pre mňa za mňa aj v potoku ako Popoluška. Mne je to jedno,“ povedala a vyšla von s kabátom v ruke.

O pätnásť minút už sedela na káve so svojou najlepšou priateľkou Vandou.

„Predstav si, že on chce, aby som jej prala! A mal to byť náš týždeň.“ Lolitka na ňu chápavo pozrela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Tak to by naštvalo aj mňa,“ prikývla hrajúc sa s čipkovaným ružovým dáždnikom. „Ale inak neviem, čo ťa serie. Tak si chcel vrznúť a doviedol si ju domov. Veď ju neubytoval v tvojej izbe, tak čo?“

„Chcel si vrznúť?“ spýtala sa Karolína robiac v káve lyžičkou tornádo.

„No áno, to chalani zvyčajne robia. Ak chceš vedieť môj názor, si naňho nezdravo naviazaná.“ Kávové tornádo dosiahlo vrchol a zaplavilo podšálku.

„Ty si nezdravo naviazaná na svoj ružový dáždnik. Krava!“ vykríkla Karolína a nahnevane opustila kaviareň.

Karolína kľačala pri práčke a hádzala veci dnu. Samozrejme, že nie tie Sandrine. Tie ešte stále ležali na zemi v Aďovej izbe.

„Nepotrebuješ s tým pomôcť?“ spýtala sa Sandra nesmelo stojac vo dverách. Karolína jej venovala pohŕdavý pohľad.

„Veď Aďo vravel, že nevieš prať,“ povedala posmešne.

„No to neviem. Ale možno by som mohla byť užitočná inak.“

„Áno. Mohla by si ísť hore, zbaliť si veci a vyjsť tamtými dverami,“ ukázala na chodbu. „Už dlho nimi nikto neprešiel, tak sa bojím, že začnú vŕzgať. Mohla by si to ísť skontrolovať? Och, a vracať sa nemusíš, jeden dôkaz postačí,“ Karolína sa na ňu sladko usmiala.

„Prečo ti tak strašne vadí, že som tu?“ spýtala sa Sandra dotknuto.

„Pretože som chcela stráviť nejaký čas so svojim bratom a ty mi v tom brániš. A len pre tvoju informáciu, ja sa nemienim s nikým deliť o jeho pozornosť. A vždy dosiahnem, čo chcem. Keď sme boli s Aďom deti, odtrhla som jeho mackovi hlavu, len preto, že sedel na mieste môjho plyšového psa.“

„To má byť vyhrážka?“

„Skôr varovanie. Ak máš rada hlavu na krku, prídeš na spôsob ako si ju tam udržať, či nie?“

Sandra zdesene cúvla. „Ja asi radšej počkám na Aďa hore. Máš nejakú útočnú náladu, švagrinka.“

Karolína sa usmiala. „A to si ma ešte nevidela, keď mám krámy. Ja jej dám takej švagrinky, že jej zle príde, mrcha jedna,“ zasyčala, keď sa za Sandrou zavreli dvere Aďovej izby.

***

„Sestrička,“ povedal Aďo líškavo. „Zahrala by si si s nami Alias? Príde aj Paľo, myslím, že sa ti páči,“ žmurkol na ňu. Karolína prevrátila oči.

„Ty už radšej nemysli, ale zahrám si.“

„Tak,“ začal Aďo. „Karo bude s Paľom a Sandra, prirodzene, so mnou.

„Čože?“ Karolína vyzerala prekvapene. „Ale veď my dvaja sme vždy spolu. A vyhrávame.“

„Tak sa musíš naučiť aj prehrávať, zlato, a možno vyhráš niečo iné,“ povedal a povzbudzujúco sa usmial na Paľa. Dievča pokrútilo hlavou, ale už radšej nenamietalo. Aďovi to išlo so Sandrou prekvapivo dobre Karolína bledla od závisti.

„Ha, rýmy!“ zvolala šťastne. „To mi ide. Sústreď sa. Hľadám v básni vhodný rým a z cigarety stúpa...“

„Para?“ spýtal sa Paľo opatrne.

„Nie,“ Karolína pokrútila hlavou. „Rýmuje sa to s rým. No tak, predsa fajčíš.“

„Stop!“ vykríkla Sandra usmievajúc sa na presýpacie hodiny. „Zdá sa, že sme vás porazili,“ vyhlásila a pobozkala Aďa.

„Dym, ty prefajčený idiot!“ skríkla Karolína až sa všetci strhli.

„Na dnes stačilo,“ povedal Aďo vidiac, že atmosféra začína hustnúť. „Odveziem Paľa a vy dve sa zatiaľ trochu zoznámte.“

***

„Dievčatá, som doma!“ zvolal Aďo. Nikto mu neodpovedal. Pokrčil plecami a pobral sa do svojej izby. „Dievčatá! Sa...“slovo mu zamrzlo na perách, keď vošiel do izby a našiel svoju priateľku ležať v kaluži krvi. Šaty, ktoré porozhadzovala Karolína nemali nijakú šancu uniknúť krvavému kúpeľu. Zhrozene vykríkol a zdvihol hlavu. Chrbtom k nemu stálo dievča s vytetovaným škorpiónom na ramene a nožom v ruke. Keď počula jeho výkrik, otočila sa. „Karolína! Prečo.... čo .... ako...“ šepkal zlomene hľadiac na sestru.

„Táto posteľ,“ Karolína ukázala na žlté obliečky. „Mala byť tajným svedkom našej lásky. A ty si sa tu váľal s ňou! Okrem toho, aj tak ľúbiš mňa, iba nám prekážala.“

„Čože?“

„Teraz musíme len vymyslieť, ako sa zbavíme tela.“

„Zbaviť sa tela,“ zopakoval Aďo pomaly. Už sa upokojil. Prvotný šok opadol. „Ale najprv mi podaj ten nôž.“ Karolína sa zasmiala.

„Myslíš, že by som ti mohla ublížiť? Ale aby si mal dušu na mieste,“ podala mu ho. „Takže,“ ukázala na Sandru. „Uvažovala som nad lesom. Požičiame si otcovu lopatu. Budeš šoférovať. Tam ju nikto nenájde.“

„Áno,“ prikývol Aďo a podišiel celkom ku Karolíne. „Les. Tak sa dá ľahko zbaviť jedného tela. Alebo aj dvoch,“ povedal a vrazil jej nôž do brucha. Odstúpil a pozrel na dve zakrvavené telá. „Asi budem musieť upratať,“ skonštatoval chladne. „Koniec- koncov, budú Vianoce.“

Lucia Zaťková

Lucia Zaťková

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som dievča narodené v nesprávnom storočí, ktoré pomaly zisťuje, že do jeho doby ho nevráti žiadna skriňa. Zoznam autorových rubrík:  Napíš báseň...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu